Kaktusy

Veľkú skupinu tvoria sukulenty do ktorej patria aj kaktusy, konkrétne medzi stonkové sukulenty. Kaktusy sú krytosemenné, dvojklíčnolisté rastliny, ktoré sa rozšírili z amerického kontinentu do celého sveta za pomoci človeka. Predpokladá sa, že centrom vzniku kaktusov sú tropické oblasti Južnej Ameriky, odkiaľ sa rozšírili na sever a juh kontinentu. Sukulent znamená v prekade z latinského slova "succus" šťava. Sú to rastlinky, ktoré si dokážu vytvárat zásoby vody pomocou svojich orgánov. Veľmi dobre hospodária s vodou. Sú prispôsobené na to, aby prežili v drsných podmienkach prírody, kde je na teplých a suchých stanoviskách nedostatok zrážok. V prírode prežijú aj vďaka prijímaniu vlhka z rannej rosy, alebo hmly.

Zaujímavosti v pestovaní kaktusov

Ak dodržíme pár základných zásad, budú Vám pekne rásť a na jar sa nám odvďačia kvetmi. Väčšiu odmenu ako kvety si neviem  ani predstaviť. Existuje neskutočné množstvo rodov a druhov kaktusov s rôznymi tvarmi a  sfarbením kvetov, každému komu sa páčia si nájde spomedzi nich to svoje. Niektorí ich rozlišujú na náročné a nenáročné, ale v podstate aj tie "náročné" je možné pestovať, ak im vytvoríme vhodné podmienky. Ak chce niekto pestovať kaktusy je potrebné, aby si osvojil základné zásady. Časom získa aj nejaké tie skúsenosti. Kaktusár sa učí stále. Veľa sa dá naučiť aj samotným pozorovaním kaktusov. Výhodou kaktusov je, že nezaberajú veľa miesta, lebo ich presádzame do kvetináčov len o niečo väčších ako priemer samotnej rastliny, samozrejme výška záleží na type koreňovej sústavy . Môžeme ich pestovať všade, kde je dostatok svetla a  tepla, na vonkajšom a vútornom parapete okna. Na balkóne, v záhrade v  parenisku, alebo v skleníku. Nevyžadujú častú zálievku a nemusíte sa preto báť, že sa vysušia, keď ich zabudneme zaliať. Stretol som sa aj s  negatívnymi názormi luďmi na kaktusy kôli ich nepríjemným tŕňom. Existujú aj druhy, ktoré tŕne vôbec nemajú, alebo ak ich majú, sú uporiadané tak, že nepichajú. Patria sem rôzne druhy Ariocarpusov, Astrophyt, Aztekii, Echinocereusov, Gymnocalicii, Lophophor, Sulcorebutii...atď. Rozhodne najnepríjemnejšie tŕne (glochídie) majú opuntiovité, niektoré druhy sú vhodné pre celoročné pestovanie na skalke aj v našich podmienkach. Ak sa rozhodneme pestovať kaktusy, tak je najlepšie ak si ich zadovážime od skúsených kaktusárov, ktorých je na Slovenksu aj v Česku dosť. Pestujú svoje rastlinky na tvrdo a ich pletivo je dostatočne vyzreté. To sa rozhodne o kaktusoch z obchodov, kvetinárstiev, alebo supermarketov povedať nedá. Sú to rýchlo vypestované rastliny do rozmerov dospelých za účelom rýchlo zarobených peňazí. Ich epidermis (pokožka) je veľmi náchylná na spálenie, rastlinky často stagnujú aj niekoľko rokov pokým sa spamätajú a začnú rásť. U väčších rastlín sú dosť časté problémy s koreňovou sústavou a o pomaľovaných kaktusoch a sukulentoch  farbou ani nehovorím, upchatie pórov na pokožke vedie k úhynu. Smutné je, že čoraz viac rastlín je zásluhou človeka na  pokraji vyhubenia a tak sa stávajú predmetom dohovorov (CITES) na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov pred úplným vyhubením. Z rastlín tam patria aj kaktusy. Dúfam, že sa tieto obdivuhodné exotické rastliny podarí zachovať aj pre ďalšie generácie.

Mýty o kaktusoch

Ak je reč o kaktusoch, väčšina si ich spája iba s púšťami, v skutočnosti ich môžeme nájsť na nížinách, hornatých územiach v rôznych nadmorských výškach (Peru, Bolívia, Chile), dažďových pralesoch, alebo pobrežných oblastiach. Ďalším mýtom je kvitnutie po siedmich rokoch. Na to aby kaktusy vytvorili puky a začali kvitnúť musia dosiahnuť dospelosť. Niektoré druhy kvitnú na jar, niektoré po celé leto (Turbinicarpusy), iné začínajú kvitnúť na jeseň (Ariocarpusy). Podmienkou kvitnutia je zimovanie rastlín, zabezpečenie dostatočného množstva svetla počas vegetačného obdobia, zálievky a tiež živín. Ďalší mýtus je, že čím menej starostlivosti kaktusom venujeme, tým lepšie sa im darí. Bez našej pomoci nebudú prosperovať a na to je potrebné im zabezpečiť vhodné podmienky.