Choroby a škodcovia kaktusov
Delenie podľa charakteru chorôb:
- virózy, bakteriózy a mikózy
- hubové choroby
- fiziologické choroby
- poškodenia spôsobené živočísnymi škodcovia
1. Bakteriózy a virózy patria medzi ťažko zistiteľné a zriedkavo sa vyskytujúce choroby. Baktérie patria medzi jednobunkové organyzmi bez chlorofzlu, ktoré sú voľným okom pre človeka neviditeľné. Prevenciou pred bakteriózami a virózami je zabezpečenie správneho spôsobu pestovania rastlín (dostatok svetla, pohyb vzduchu, vetranie, priepustný substrát, dostatok živín/N, P, K/, uvážená zálievka).
2. Hubové choroby: patria medzi najfrekventovanejšie sa vyskytujúce spomedzi všetkých ochorení ktorých príčina je najčastejšie spojená s nevhodnou zálievkou. Platí pravidlo, že sukulenty (kaktusy) zalievame až po úplnom preschnutí substrátu.
3. Fyziologické choroby: ide o poškodenia spôsobené vonkajšími faktormi prostredia. Vznikajú v dôsledku zlého spôsobu pestovania rastlín človekom. V tomto prípade môžeme človeka označiť za škodcu. Patrí sem napríklad: nedostatok svetla (vyťahovanie do výšky), nedostatok vlahy, nedostatok vzduchu, neodstatok živýn (Chloróza), korkovitosť, mechanické poškodenia, počkodenie chladom/mrazom, uvarenie, popálenie rastlín, pukanie/praskanie pokožky. (Epidermis). Prevenciou pred fyziologickými chorobami je zabezpečenie správneho spôsobu pestovania rastlín (dostatok svetla, pohyb vzduchu, vetranie, priepustný substrát, dostatok živín/N, P, K/, uvážená zálievka).
4. Poškodenia spôsobené živočísnymi škodcami (najčastejší škodcovia)
- a) smútnice (Sciara sp) ľudovo prezývané mušky
- b) Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) ľudovo prezývaný červený pavúčik
- c) Vlnatka krvavá (Eriosoma lanigerum)
- d) Strapky (Thysanoptera)
- e) Voška koreňová (Rhyzoceus falcifer) ľudovo prezývaná koreňovka
a) Pred smútnicami (Sciara sp) z čelade smútnicovitých (Sciaridae) sú v ohrození predovšetkým klíčence kaktusov (sukulentov), starším semenáčom ani dospelým kaktusom neškodia. V prvom rade treba lokalizovať primárny zdroj rozmnožovania. Najčastejšie je to vlhký substrát. V druhom rade treba zlikvidovať lietajúce dospelé smútnice žltými lepiacimi doštičkami. Lepiace doštičky je možné zakúpiť v záhradkárskom obchode. Potom zastaviť liahnutie lariev v substráte insekticídom alebo presušením substrátu. Účinné je preschnutie substrátu na viac dní. Do suchého substrátu nemôžu dospelé jedince naklásť vajíčka. Ideálnym prostredím pre ich rozmnožovanie je vlhký substrát a teplé prostredie. Okrídlené dospelé jedince nakladú vajíčka do vlhkého substrátu. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré požierajú korene a tkanivo klíčencov. Vyzerajú ako červíky s priesvitným telom a čiernou hlavičkou vo veľkosti niekoľko milimetrov. Účinný insekticíd, ktorý som úspešne používal proti muškám je ACTARA, účinné sú aj MOSPILAN, CONFIDOR, SUMITHION. Lepiace doštičky je možné použiť aj ako prevenciu pred blížiacou sa hrozbou.
b) Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) ľudovo prezývaný červený pavúčik nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú pre človeka takmer viditeľné. Žiaľ škody napáchané červený pavúčikom sú dostatočne viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Rastlinám škodí tak, že ich nabodáva a cicá z nich šťavu. Tým, že vytvára nabodávaním diery, zároveň vytvára aj vstupnú bránu pre rôzne infekcie. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok. Čiastočnou prevenciou môže byť mlženie rastlín vodou. Červený pavúčik neznáša vlhko. Vzhľadom na to, že ide o veľmi drobného škodcu, je dôležité si zabezpečiť kvalitnú hodinársku lupu s dvadsať alebo tridsať násobným zväčšením. Pri zistení jeho prítomnosti je potrebné rastliny často kontrolovať a čo najskôr ich ošetriť. Pri jeho likvidácii nestačí použiť iba samotný insekticíd na dospelé jedince, ale aj na vajíčka a larvy. Je potrebné zlikvidovať všetky tri generácie, inak bude problém s červeným pavúčikom pretrvávať naďalej. Odporúčam kombináciu viacerích insekticídov naraz. V roku 2014 som na dospelých rastlinách vyskúšal úspešne trojkombináciu insekticídov "VERMITEC 018 EC" (je vysoko účinný do 20 C°), "APOLLO 50 SC" a "NISSORUN 10 WP". Postrek bol aplikovaný raz po troch dňoch. Dokopy tri až štyri krát. Pri aplikácii insekticídov by sme nemali zabúdať rastliny chrániť pred priamym slnkom! Niekto Vám môže ešte odporučiť sprej "DIFFUSIL". Stará verzia tohto prípravku bola dobrá, ale súčasná je už neúčinná. Tu by som chcel upozorniť, že ak budete ošetrovať kaktusy sprejom, ktorý je pod tlakom musí byť sprej od rastliniek minimálne na vzdialenosť 40cm inak ich môžete poškodiť chladom pri rýchlosti vypustenia zo spreju. Podľa názoru niektorých kaktusárov je veľmi účinný aj sprej "ARPALIT NEO", ktorý je vhodný aj na Trásnenky a Sciary.
c) Vlnatka krvavá (Eriosoma lanigerum) škodí rastlinám tak, že z nich cicá šťavu a vyznačujú sa vylučovaním voskových vláken. Tieto voskové vlákna vatovitého vzhľadu často úplne zakrývajú celú kolóniu Vlnatky krvavej. V mieste cicania škodcu často vznikajú praskliny alebo zdureniny. Do našej zbierky sa môže dostať z prírody alebo si ju môžeme priniesť na už napadnutej rastline. V prírode prezimuje v štádiu lariev v puklinách kôry alebo na koreňovom krčku stromov. Larvy opúšťajú zimné úkryty od konca apríla. Prvé kolónie škodcu s typickými vatovitými výlučkami môžeme pozorovať už v druhej polovici mája. Za rok môže mať až 10 pokolení. V prvom rade ju treba zlikvidovať mechanicky a to rozpučením jedincou pinzetou alebo ihlou. Je dobré kombinovať mechanickú likvidáciu s použitím insekticídou. Na Vlnatku mám úspešne vyskúšaný univerzálny širokospektrálny postrekový insekticíd vo forme emulgovateľného koncentrátu určený na ničenie cicavých a žravých škodcov "NURELLE D". Do pripravované postreku treba pridať "JAR" alebo iné zmáčadlo. Pri použiží tohto insekticídu netreba zadúdať, že je účinný iba do teploty 20 C°, aby nedošlo k poškodeniu rastliny slnkom a vyššou teplotou po aplikácii. Niektorí pestovatelia odporúčajú Mospilan, Sanmite alebo Magus. V boji proti Vlnatke je možné použiť lieh, ktorý nanesieme na štetec.
d) Strapky (Thysanoptera) ide o dosť zriedkavých škodcov na sukulentných rastlinách s ktorými som sa ešte nestretol. Parazitujú vyciciavaním štiav z buniek rastlín. Ide o veľmi drobný hmyz dlhý (0,4 - 1,8 mm) a môžu byť rôzne sfarbené . Imága sú štíhle, torpédovitého tvaru, rýchlo sa pohybujú a majú obyčajne 2 alebo 4 krídla. Vajíčka sú podlhovasté, smotanovej farby. Larvy sú veľmi malé asi 0,25 mm dlhé. Počas prvého instaru sú larvy bielej alebo smotanovej farby, v neskorších instaroch sú farebnejšie. Značky na krídlach sú lemované chĺpkami. Dospelí samčekovia môžu byť aj bezkrídli. Strapky sú malé a samotárske a po vyrušení skáču alebo odletia. Niektoré druhy sú významnými predátormi roztočov a malých druhov hmyzu. Od pestovateľov sukulentov som sa dozvedel, že zvyknú poškodzovať Lithopsy a Aloe. Zanechávajú po sebe bodky, čierne výkali.
e) Voška koreňová (Rhyzoceus falcifer) patrí spolu s Roztočcom chmeľovým (Tetranychus telarius) medzi top najagresívnejšie škodce parazitujúce na sukulentných rastlinách. Parazituje na spodních častiach rastlín na koreňovej sústave, ktorú požiera. Spoznáme ju podľa voskovitých kolónii namodralej farby. Väčšinou ju spozorujeme už keď je neskoro. Znesie dokonca teploty až do - 20°C. Rastlinu treba vybrať z kvetináča a koreňovú sústavu umyť pod teplou vodou. Poškodené korene odstránime a následne necháme dôkladne vysušiť. Potom je potrebné rastlinu ošetriť vhodným insekticídom. Samozrejme starý substrát je potrebné odstrániť a použiť nový. Spoľahlivým insekticídom je "MOSPILAN".